39. MEDZINÁRODNÝ GITAROVÝ FESTIVAL J. K. MERTZA
BRATISLAVA, 24. – 29. jún 2014
KULTÚRNE LETO A HRADNÉ SLÁVNOSTI BRATISLAVA 2014
Koncertná sieň Klarisky – Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca – Ateliér Babylon
Hudobná a tanečná fakulta VŠMU v Bratislave
Pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Milana Ftáčnika. Festival realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Organizátor festivalu: Spoločnosť J. K. Mertza
Spoluorganizátor festivalu: Bratislavské kultúrne a informačné stredisko
Partneri festivalu: Ministerstvo kultúry SR, Mesto Bratislava, Veľvyslanectvo USA v Bratislave, Veľvyslanectvo Španielskeho kráľovstva v Bratislave, Grantový program Ars Bratislavenis, Hudobná a tanečná fakulta VŠMU v Bratislave, Masaki Sakurai Kohno Guitar Manufacturing, RTVS – Rozhlas a televízia Slovenska, Združenie pre Klasickú Gitaru, CCCases, YAMAHA, Guitarissimo, Jan Tuláček, ALBRECHT FORUM, o.z., Hudobný život, InBA, Šálek Production, Slovak Music Bridge
PREDVEČER FESTIVALU - 22. jún, 16.00, Záhrada Domu Albrechtovcov
KONCERT RANOROMANTICKEJ KOMORNEJ GITAROVEJ HUDBY
Martin Krajčo, Radka Krajčová, poslucháči HTF VŠMU Karolína Frühbauerová, Jakub Mitrík
a ich hostia
HLAVNÝ PROGRAM
24. jún, 19.00, Koncertná sieň Klarisky - PROJEKT BACH - Ricardo Gallén (Španielsko)
Lutnové dielo Johanna Sebastiana Bacha (BWV 995, 996, 997, 998, 999, 1000, 1006a) patrí najmä v lutnových a gitarových kruhoch medzi najdiskutovanejšie hudobné oblasti. Dodnes nejestvuje názorová zhoda v otázke pôvodnej inštrumentácie a teórie najčastejšie smerujú k tézam, že menované kompozície boli venované lutne alebo lutnovému čembalu (lautenwerk). Viaceré z nich existujú zároveň v iných nástrojových verziách – BWV 995 pre sólové violončelo, BWV 1006 v husľovej verzii, BWV 999 pre klávesový nástroj, Fúga BWV 1000 vo verzii pre organ a ako súčasť Sonáty I pre sólové husle. V autorskom rukopise sa zachovali tri. Rukopis BWV 995 potvrdzuje, že je dielom pre lutnu. „Lutne alebo čembalu“ venoval Bach BWV 998 a Suita BWV 1006a nemá uvedenú inštrumentáciu. Ostatné sa zachovali v opisoch jeho súčasníkov. Rukopisy i kópie sú notované v dvojriadkovej klávesovej notácii. V lutnových tabulatúrach lutnistov Bachovej doby sa zachovala Suita BWV 995, Fúga BWV 1000 a tri časti Suity BWV 997. I keď vieme, že Bach udržiaval kontakty s mnohými lutnistami a viaceré teórie uvádzajú, že hru na lutne ovládal, je pravdepodobnejšie, že východiskom pri tvorbe týchto diel bolo tzv. lutnové čembalo (lautenwerk). Lutnové čembalo bolo klávesovým nástrojom s črevovými strunami, imitujúce zvuk lutny. Jacob Adlung ho vo svojej práci Musica mechanica organoedi z roku 1768 opísal ako „po organe najkrajší zo všetkých klávesových nástrojov“. Lutnové čembalo existovalo v rôznych podobách a typoch. Medzi vyspelejšie patrili nástroje s viacerými klaviatúrami, odlišujúcimi sa vo farbe či dynamike zvuku. Niektoré využívali okrem črevových i kovové struny, či dokonca zdvojené struny ladené v unisone aj oktávach. Tie svojou rozšírenou škálou zvuku, farieb a rozsahu pripomínali viac teorbu ako lutnu. Dve lutnové čembalá boli súčasťou Bachovej pozostalosti, ktorá bola spísaná roku 1750 v Lipsku. S istotou možno za dielo pre lutnové čembalo považovať iba Suitu BWV 996. Dôkazom je kópia J. L. Krebsa, Bachovho žiaka a priateľa, ktorý túto inštrumentáciu uvádza na jej titulnom liste. Napriek tomu, že baroková epocha bola pre gitaru veľmi dôležitým obdobím, v súčasnosti je baroková gitarová literatúra len mimoriadne zriedkavou súčasťou koncertného repertoáru moderného nástroja. Zásadným dôvodom je odlišná stavba barokovej gitary, a najmä jej rozdielne ladenie. To neumožňuje adekvátne interpretovať pôvodný repertoár na modernom nástroji. Inak je to v prípade lutnovej hudby, ktorá sa dá, počnúc renesančnou hudbou a končiac dielami vrcholného baroka, pomerne verne uviesť i na gitare dnešných parametrov. I vďaka tomu sa lutnové dielo J. S. Bacha stalo neodmysliteľnou súčasťou repertoáru koncertnej gitary 20. storočia. V posledných rokoch sa mu venuje i čoraz viac muzikológov, ktorí naň nazerajú z perspektívy gitaristu. Medzi najnovšie interpretačné trendy patrí i využívanie ranoromantického typu gitary, ktorá stojí na pomedzí barokovej a modernej podoby nástroja. Bachovský projekt Ricarda Galléna, ktorý zároveň vyšiel ako dvojalbum vydavateľstva Sunnyside v roku 2013, je v súčasnosti azda najkomplexnejším a najhodnotenejším počinom svojho druhu.
(Martin Krajčo)
25. jún, 19.00, Koncertná sieň Klarisky - Duo Siqueira Lima (Uruguaj, Brazília)
Gitarové duetá boli významnou súčasťou gitarovej komornej hudby už v 19. storočí. Ich podoba bola rôznorodá, od inštruktívnych skladieb zväčša pre žiaka a učiteľa až po koncertné diela určené tým najlepším hráčom. Vieme, že v gitarovom duu vystupovali už najlepší španielski gitaristi ranoromantickej doby Fernando Sor a Dionisio Aguado. Neskôr – na prelome storočí – sa pro- stredníctvom skladieb pre dve gitary začal formovať nový repertoár, zväčša transkripcie španielskej klavírnej hudby. Tejto tvorbe sa venovali napríklad Emilio Pujol a Miguel Llobet, kľúčové osobnosti počiatku novej gitarovej éry. V 20. storočí sa možno výraznejšie ako viacerí sólisti zapísalo do histórie koncertnej gitary gitarové duo Lagoya–Presti a duo, ktoré je synonymom virtuozity, súhry a azda najvýznamnejšieho prínosu pre hudbu 20. storočia, Duo Assad. Silná tradícia fenoménu gitarového dua v 20. storočí sa stala východiskom pre vznik nových súborov po celom svete. Mladí hráči, veľmi často mladé páry, priamo nadväzujú na odkaz svojich predchodcov a interpretačné hranice posúvajú čoraz ďalej. Duo Siqueira Lima je nesporným príkladom toho, ako možno na tradícii postaviť koncept moderného gitarového dua, ktorého bezprostredné umenie nabité neskrotnou mladíckou energiou prináša hudbu minulých storočí i súčasného juhoamerického folklóru.
(Martin Krajčo)
26. jún, 19.00, Koncertná sieň Klarisky - JAZZOVÝ KONCERT
Michal Bugala (Slovensko) - gitara, Libor Šmoldas (Česká republika) - gitara, Robert Balzar (Česká republika) - kontrabas
27. jún, 19.00, Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca - LUTNOVÁ HUDBA JOHNA DOWLANDA - Paul O’Dette (USA)
John Dowland, známy medzi súčasníkmi tiež ako „anglický Orfeus“, bol najvychýrenejším lutnistom všetkých čias a jedným z najväčších skladateľov Anglicka. Jeho hudba bola mimoriadne populárna v celej Európe a vydávali ju v toľkých mestách ako žiadnu hudbu iného skladateľa tej doby. Iba samotná slávna Lachrimae Pavin sa zachovala vo vyše stovke rozličných verzií. Dowlandova kariéra však bola naplnená i zničenými snami a frustráciami, čo aj stelesňuje jeho obľúbené motto „Semper Dowland semper dolens“ (Vždy ten Dowland, vždy len smúti). Hlboká melanchólia, ktorá preniká väčšinu jeho hudby, je osobným vyjadrením trpkosti z neprichádzajúceho kráľovského menovania a nedostatku rešpektu zo strany mladších hráčov. Avšak moderná posadnutosť Dowlandovou melanchóliou nám vytvára iba jednostranný obraz o tejto mnohotvárnej osobnosti. Hoci jeho bôľne diela sú oprávnene preslávené, Dowlandove živšie skladby, najmä jeho galliardy a almainy, evokujú humor a dôvtip, ktorému sa žiadny jeho súčasník nevyrovná. Dnešný program predstaví okrem jeho najslávnejších diel aj niektoré zriedkavejšie hrávané skladby.
Dowlandov život sa odvíjal ako farbistý sled roztržitých krokov a blúdení. Už vo svojej mladosti počas služby u anglického veľvyslanca v Paríži konvertoval ku katolicizmu, a až do smrti zápasil s tým, že táto konverzia spôsobila jeho vylúčenie z dvora kráľovnej Alžbety I. Je však aj možné, že rovnako zavážil jeho prchký temperament a prílišná otvorenosť. Po šesťročnom pobyte vo Francúzsku sa roku 1586 vrátil do Anglicka a vo svojej rodnej krajine študoval a pracoval až do roku 1595. Po tom, čo ho pri menovaní na voľné miesto na kráľovninom dvore preskočili, dostal povolenie vycestovať do zahraničia so špeciálnym poslaním stretnúť sa so slávnym talianskym skladateľom Lucom Marenziom v Ríme. Vrátil sa však do Anglicka roku 1596 ešte skôr, než dosiahol svoj cieľ, pretože vo Florencii natrafilnakonšpiráciuprotiAlžbete.Roku1598prijalDowlandmiesto na dvore kráľa Kristiána IV. Dánskeho, kde zotrval osem rokov. Nakoniec roku 1612, na sklonku svojej kariéry, získal pozíciu na dvore Alžbetinho následníka Jakuba I. a zastával ju až do svojej smrti roku 1626. Dowland bol jedným z najlepších autorov lutnovej piesne (jeho štyri knihy ayrov sú neprekonateľné), ako aj hudby pre sólovú lutnu. V oboch žánroch mu poslúžil jeho mimoriadnytalent na chytľavé a expresívne melódie, ale v podstate sú jeho diela také fascinujúce a pôsobivé vďaka všadeprítomnému umeniu kontrapunktu, vynachádzavej ornamentácii a náladovej chromatike jeho hudby. Mnohé z Dowlandových lutnových sólových skladieb sú úpravami jeho piesní (a naopak), vrátane The Earl of Essex Galliard (Can she excuse my wrongs) a Captain Piper’s Galliard (If my complaints). Všetky tieto diela prezrádzajú slobodu, s akou alžbetínski skladatelia pristupovali k populárnym tanečným formám, veď rinúca sa rapsodická Captain Piper’s Galliard a virtuózna The Earl of Essex Galliard sú obe galliardy, a pritom sú výrazovo také odlišné. Dowland viac ako ktorýkoľvek jeho súčasník lutnista využíval všetky inštrumentálne formy bežné v jeho dobe, fantázie, pavany, galliardy, almainy, gigy, „kratochvíle“ a variácie na baladické melódie, ako je Walsingham. Dowlandove fantázie boli zrejme inšpirované skôr dobovými klávesovými a violovými fantáziami, než kontinentálnou lutnovou fantáziou, ktorá bola vzorom pre väčšinu anglických lutnových fantázií. Pomocou uplatňovania proporcií, cantu firmu, chromatiky a antifonálnych efektov lutna znie ako miniatúrny consort bez pokrútenia ľavej ruky, ktoré si často vyžaduje kontinentálna lutnová hudba. Práve vďaka Dowlandovej schopnosti rozšíriť záber lutnovej hudby pri zachovaní prirodzeného idiomatického prístupu k nástroju je jeho hudba taká príťažlivá pre lutnistu, ako aj pre poslucháča. Žiadny iný lutnista nebol schopný dostať z lutny tak veľa s takým účinkom. Skladba Farewell je Dowlandovým majstrovským dielom kontrapunktu. Kvôli tajomným stúpajúcim chromatickým líniám a strhujúcim disonanciám si Thomas Weelkes vypožičal jej záverečný úsek do madrigalu Cease sorrows now pod text „I’ll sing my faint farewell.“ Pokiaľ ide o lutnu, tieto slová sa ukázali byť až príliš prorocké. Iba 50 rokov po Dowlandovej smrti lutnu považovali za „zabudnutý a zanedbaný nástroj“. Slová Thomasa Macea z roku 1676 povzbudzujúce lutnu sú rovnako adekvátne aj dnes: „Chear up, Brave Soul! And know that some Yet Living, who for Thee will take such Care, (there are) That Thou shalt be Restor’d Thy former Glory, And be Eterniz’d to Eternal Story.“ (Raduj sa, statočná duša! A vedz, že ešte žijú tí, čo sa o teba budú starať tak, až sa vrátiš svojej bývalej sláve, a zvečníš v nesmrteľnom príbehu.)
(Paul O’Dette)
Koncert sa koná vďaka podpore Veľvyslanectva USA na Slovensku.
28. jún, Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca
16.00 Finále 9. ročníka Medzinárodnej gitarovej súťaže J. K Mertza
Medzinárodná gitarová súťaž J. K. Mertza sa koná od roku 1997 a je otvorená mladým hráčom do veku 33 rokov. V troch súťažných kolách prezentujú svoje programy, ktoré musia obsahovať i diela bratislavského rodáka J. K. Mertza. Počas uplynulých ročníkov sa víťazmi súťaže stali mladí gitaristi z Austrálie, Českej republiky, Fínska, Slovenska, Maďarska a Thajska. Do tohto ročníka súťaže sa prihlásili hráči z 13 krajín vrátane Japonska či Austrálie. Uchádzajú sa o ceny v podobe majstrovských nástrojov, koncertného turné po európskych festivaloch i ďalšie vecné ceny. Vďaka patrí viacerým festivalovým partnerom, ktorí súťaž podporili, najmä: Masaki Sakurai – Kohno Guitar Manufacturing, Jan Tuláček – výrobca ranoromantických gitár, firma CCCases z Českej republiky i švédske vydavateľstvo Guitarissimo.
19.00 Oman Kaminsky (Mexiko)
29. jún, 20.00, Ateliér Babylon - FLAMENCO VEČER - Antonio Rey (Španielsko) - gitara,
Marta Robles (Poľsko) - tanec, Flaco de Nerja (Slovensko) - gitara, Morenito de Triana (Slovensko) - gitara
Večer venovaný flamencovej hudbe sa nesie v znamení flamencovej gitary. Pôvodne bol andalúzsky štýl gitarovej hry sprievodom spevu a tanca. Závisel od rytmu a melódie slôh, ktoré sú základnými elementmi tradičného flamenca. Spievané slohy sa spájali krátkymi melódiami, takzvanými „falzetami“, ktoré hudbu dotvárali v danom rytme (napr. soleá). Začiatkom minulého storočia, za čias Ramóna Montoyu či Sabicasa, sa začal tento spôsob rozvíjať do podoby hudby pre sólový nástroj. Spomínaní hráči do flamencovej hry implementovali rôzne techniky klasickej gitary ako tremolo či rasgueado. Prvé kompozície sólovej flamencovej gitary vyrástli z falziet, inšpirovaných spevom. Tieto princípy „kompozície“ sa využívajú dodnes. V skutočnosti sa však vo flamencu nedá hovoriť o kompozícii ako takej a základom tvorby je improvizácia. Skladby sú zostavené z viacerých falziet, odlišných krátkych melódií, ktoré interpret mení podľa vlastného uváženia a inšpirácie. Preto možno každý koncert považovať za jedinečný a neopakovateľný. Pre sprievodnú hru sú základnými elementmi spev alebo tanec. Určujú tempo a dĺžku jednotlivých pasáží. Od gitaristu sa okrem perfektného zvládnutia rytmov vyžaduje absolútna koncentrácia a flexibilita, schopnosť reagovať na aktuálne pokyny sólistov. Naopak, v prípade koncertnej hry je gitarista „sám sebe pánom“. Má absolútnu voľnosť v interpretácii i možnostiach improvizácie na základe vlastných skúseností zo sprievodnej hry, v ktorej získal schopnosti týkajúce sa rytmu, techniky a flamencového jazyka (tzv.modos). Flamencový večer prináša obe podoby flamencovej gitarovej hudby. Flaco de Nerja, Morenito de Triana a Marta Robles predstavia flamencovú gitaru v jej sprievodnej podobe. Koncertnú podobu flamencovej gitary uvedie jeden z jej najlepších súčasných protagonistov – španielsky gitarista Antonio Rey.
(Flaco de Nerja)
Koncert sa koná vďaka podpore Španielskeho veľvyslanectva v Bratislave.
Majstrovské kurzy, semináre, prednášky, Hudobná a tanečná fakulta VŠMU, Zochova 1, Bratislava
Ricardo Gallén, Paul O’Dette, Cecilia Siqueira, Fernando Lima, Rostislav Coufal, Miloš Slobodník, Jozef a Dagmar Zsapka, Miloš Tomašovič, Radka Krajčová, Ján Vyhnánek, Masaki Sakurai
Prezentácie hudobných nástrojov, nôt a príslušenstva - Guitarissimo – CCCases – YAMAHA
Autor fotografií: Roman Spišiak - Agentúra JUH
